Škoda, škoda toho festivaliku v jednej z najkrajších hornooravských dedín, medzi ktoré Beňadovo určite posledné roky patrí. Žiaľ, nie je každému dopriané zúčastiť sa tejto oslavy, kde sa každoročne spoja aspoň na dva dni ľudia s odlišným myslením a vnímaním tohto pozemského sveta. Vtedy sa vždy na chvíľku pozastavím, v nemom úžase sledujem ten silný vietor dobrej nálady a sám seba sa pýtam: "Nie je predsa len v tom alkohole niečo pozitívne"? Ale verím, že dobrú náladu sálajúcu z festivalu pocítim až do ďalekého hlavného mesta medzi holými, do neba zývajucimi panelákmi. Zvuk mojej heligonky sa tentokrát nerozleje medzi Dúľovským a Kliňanským kopcom. Jej malebné tóny pozinkovaných hlasov vždy tak nádherne splynú so žblnkotom rieky Mútňanka sťa malé dieťa a matkino objatie. Je to rieka, kde sa k novému životu (druhému dychu) preberajú z podnapitého stavu mladí ľudia rôzneho veku. Prajem všetkým, aby si z festivalu HALI GALI BEŇAADOVO 2010 odniesli batoh dobrých zážitkov bez ujmy na zdraví, aby sme sa takto o rok mohli zasa stretnúť ešte vo väčšom počte. :)))))))))))))